Ochrana žralokov: Čo sú nariadenia CITES

Viete, čo znamená, keď povieme, že zviera je považované za ohrozené alebo kriticky ohrozené? Zaručuje tento štatút pre daný druh nejakú formu ochrany? A čo zvieratá, ktoré sú zapísané v zozname CITES? A čo to vlastne znamená?

Začnime s tým, čo znamená, ak je zviera zaradené medzi zraniteľné, ohrozené alebo kriticky ohrozené. Pravdou je, že samotná klasifikácia nezaručuje žiadne záväzné kroky, ktoré by museli podniknúť vlády.

Napriek tomu je klasifikácia dôležitá – sleduje početnosť populácií a ak je druh zaradený medzi ohrozené, vlády a medzinárodné organizácie môžu pracovať na jeho ochrane.

Najznámejším celosvetovým systémom hodnotenia ochranárskeho statusu je Červený zoznam ohrozených druhov IUCN. Oficiálny termín „ohrozený“ zahŕňa tri kategórie:

• Kriticky ohrozený (Critically endangered): mimoriadne vysoké riziko vyhynutia vo voľnej prírode

• Ohrozený (Endangered): vysoké riziko vyhynutia vo voľnej prírode

• Zraniteľný (Vulnerable): značné riziko vyhynutia vo voľnej prírode

Definície týchto troch kategórií ohrozených druhov sú založené na piatich kritériách: rýchlosť poklesu populácie, geografický areál, veľkosť populácie, obmedzenia populácie a pravdepodobnosť vyhynutia.

Je dôležité vedieť, že ak je zviera zaradené medzi OHROZENÉ, stále je ďaleká cesta k tomu, aby bolo skutočne CHRÁNENÉ.

Úloha národnej a medzinárodnej ochrany

Národné zákony môžu byť veľmi účinné, najmä keď sa uplatňujú a vymáhajú na lokálnej úrovni. Mnohé krajiny zakazujú lov a predaj ohrozených druhov na svojom území, no regulácia sa stáva oveľa náročnejšou na otvorenom mori, mimo hraníc národných jurisdikcií.

CITES: Kľúčový nástroj v medzinárodnej ochrane

Na medzinárodnej úrovni a pri dovoze z oblastí otvoreného mora patrí medzi najznámejšie dohody a regulačné nástroje CITES – Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Ide o medzinárodnú dohodu medzi vládami rôznych štátov. CITES má 184 zmluvných strán.

Cieľom CITIES je zabezpečiť, aby medzinárodný obchod s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín neohrozoval prežitie daných druhov. Zvieratá a rastliny sú zaradené do troch príloh CITES podľa toho, nakoľko sú ohrozené medzinárodným obchodom. V závislosti od prílohy je medzinárodný obchod regulovaný medzi štátmi, ktoré sú súčasťou tejto dohody.

To znamená:

• Zviera musí byť zaradené do jednej z príloh CITES, aby s ním mohol byť medzinárodný obchod regulovaný pravidlami CITES.

• CITES reguluje iba medzinárodný obchod a dovoz z otvoreného mora – primárne neupravuje národné úlovky a obchod v rámci jednotlivých štátov (hoci ich, samozrejme, ovplyvňuje).

• Nezakazuje lov zvierat, ktoré sú uvedené v databáze, aj keď ide o ohrozené druhy.

Tri prílohy CITES sú:

• Príloha I – druhy ohrozené vyhynutím. Obchod s týmito druhmi je povolený iba vo výnimočných prípadoch, napríklad na vedecký výskum. Medzi žralokmi v tejto prílohe nie je zaradený žiadny druh, výnimkou sú píľúny – ryby podobné žralokom, ktoré však patria do čeľade raji.

• Príloha II – druhy, ktoré nie sú nevyhnutne ohrozené vyhynutím, ale mohli by sa ním stať, pokiaľ by obchod s nimi nebol prísne kontrolovaný. Druhy žralokov, ktoré sú v súčasnosti zaradené do CITES, patria práve do tejto prílohy.

• Príloha III – druhy, ktoré sú zaradené na žiadosť členskej krajiny CITES, ktorá už obchod s nimi reguluje na národnej úrovni a potrebuje spoluprácu ostatných krajín, aby zabránila neudržateľnému alebo nelegálnemu využívaniu. Do tejto prílohy nie je zaradený žiadny druh žraloka.

Ktoré druhy žralokov a rají sú teda aktuálne zaradené do CITES?

• žralok hodvábny (Silky shark)

• žralok oceánsky bieloplutvý (Oceanic whitetip shark)

• žralok kladivohlavý krivočelý (Scalloped hammerhead)

• žralok kladivohlavý veľký (Great hammerhead)

• žralok kladivohlavý hladký (Smooth hammerhead)

• žraloky kosákovité (Thresher sharks)

• žralok veľký (Basking shark)

• žralok biely (White shark)

• žralok mako krátkoplutvý (Shortfin mako shark)

• žralok mako dlhoplutvý (Longfin mako shark)

• žralok morský pes (Porbeagle)

• žralok obrovský (Whale shark)

• gitary (Guitarfishes)

• klinovité raje (Wedgefishes)

• manty a raje druhu mobula (Manta and Mobula rays)

Výzvy pri vymáhaní nariadení CITES

Je dôležité zdôrazniť, že CITES neposkytuje týmto druhom žralokov absolútnu ochranu pred medzinárodným obchodom. Exportné povolenia a hodnotenia NDF (Non-Detriment Findings): Aj druhy zaradené do CITES sa môžu obchodovať na medzinárodnej úrovni, ak je vydané exportné povolenie. Podobné povolenie je potrebné aj na dovoz žralokov z otvoreného mora, čo znamená, že každý žralok ulovený na otvorenom mori musí mať povolenie, aby mohol byť vyložený v prístave krajiny, ktorá je súčasťou dohovoru.

Na obchodovanie so žralokmi uvedenými v CITES musia krajiny vývozu vypracovať hodnotenie NDF, ktorým preukážu, že obchod neohrozí prežitie daného druhu. Niektoré krajiny však nemajú dostatok zdrojov alebo politickej vôle na vypracovanie presných hodnotení a neexistuje ani povinnosť tieto zistenia verejne zdieľať. Výsledkom je, že ohrozené druhy, ako napríklad kladivohlavé žraloky, môžu byť aj naďalej legálne obchodované.

Colná kontrola a identifikácia:Vymáhanie nariadení CITES na hraniciach si vyžaduje identifikáciu podľa jednotlivých druhov, čo je obzvlášť náročné pri spracovaných produktoch, ako sú sušené žraločie plutvy. Colníci potrebujú špeciálne školenie, aby vedeli rozoznať jednotlivé druhy, najmä ak plutvy vyzerajú podobne. To komplikuje kontrolu a umožňuje, aby nelegálne produkty unikli pozornosti. Je pochopiteľné, že ide o mimoriadne náročnú úlohu pre colníkov – predstavte si identifikovať rôzne druhy žralokov v stovkách kíl sušených plutiev.

Nelegálny obchod: Napriek nariadeniam zostáva nelegálny obchod veľkým problémom. Zaradenie druhov do zoznamu CITES pomáha, no bez dôsledných hraničných kontrol a vymáhania práva môžu pytliaci pokračovať v obchodovaní s druhmi, ktoré by mali byť chránené.

Najdôležitejšie je, aby sa do zoznamu CITES dostalo čo najviac druhov žralokov. Smutným faktom je, že mnohé druhy žralokov sú už dnes na Červenom zozname ohrozených druhov IUCN vedené ako ohrozené alebo kriticky ohrozené – v dôsledku neudržateľného rybolovu, ktorý je aspoň sčasti poháňaný medzinárodným dopytom po žraločích produktoch. Čím viac druhov žralokov sa na zoznam dostane, tým menší priestor zostane pre legálny aj nelegálny obchod.

Aktualizácia: 25. novembra 2022 CITES schválil zaradenie všetkých žralokov z čeľade Carcharhinidae (tzv. requiem sharks) a všetkých žralokov kladivohlavých pod svoje regulácie. Tento zásadný krok pomôže výrazne obmedziť legálny aj nelegálny obchod so žraločími produktmi.