Mangrovy: Pobrežné ekosystémy, ktoré chránia ľudí, klímu aj žraloky

Vedeli ste, že mangrovy patria medzi najproduktívnejšie ekosystémy planéty? Sú štítom pobreží pred búrkami, zásobárňami uhlíka a škôlkami oceánov, kde vyrastajú mláďatá žralokov, rají a rýb. Napriek svojmu významu však patria medzi najohrozenejšie biotopy na Zemi a ich ochrana je pre budúcnosť oceánov i nás samotných nevyhnutná.

Mangrovy sú jedinečné pobrežné ekosystémy, tvorené stromami a kríkmi, ktoré dokážu rásť v podmienkach, kde sa mieša sladká riečna voda so slanou morskou. Na rozdiel od väčšiny rastlín zvládajú extrémne prostredie: vysoký obsah soli, striedanie prílivu a odlivu, nestabilné bahnité pôdy a nízky obsah kyslíka. Aby prežili, vyvinuli špeciálne prispôsobenia: napríklad pneumatofóry (vzdušné korene vyčnievajúce nad hladinu, ktoré pomáhajú dýchať), propagačné korene kotviace stromy v bahne, či schopnosť „vypudzovať“ soľ cez listy.

Tieto adaptácie umožňujú mangrovom vytvárať komplexnú sieť koreňov, ktorá poskytuje úkryt a životný priestor nespočetnému množstvu druhov - od drobných kôrovcov, cez ryby až po vtáky a cicavce. V skutočnosti sa mangrovy považujú za jeden z najproduktívnejších ekosystémov planéty .

Kde sa nachádzajú

Mangrovy pokrývajú približne 152 000 km² pobreží vo viac než 120 krajinách a územiach sveta (Spalding et al., 2010; Bunting et al., 2022). Najväčšie plochy sa nachádzajú v Indonézii, Brazílii, Nigérii, Austrálii a Mexiku. Zvlášť významné sú v tropických a subtropických pásmach, teda medzi 30° severnej a 30° južnej šírky.

• Juhovýchodná Ázia - domov viac než tretiny svetových mangrovov (najmä Indonézia, Malajzia, Mjanmarsko).

• Afrika - rozsiahle oblasti v Nigérii, Mozambiku a na Madagaskare.

• Latinská Amerika a Karibik - Brazília, Mexika, Kolumbia, Kuba.

• Pacifik - Austrália, Papua Nová Guinea a ostrovy Oceánie.

Aj keď celková rozloha mangrovov tvorí len 0,1 % pevniny planéty, ich význam pre klímu, biodiverzitu a ľudské komunity je neporovnateľne väčší.

Úbytok mangrovov

Napriek dôležitosti týchto ekosystémov sa odhaduje, že od polovice 20. storočia zmizlo viac než 35 % svetových mangrovov. Novšie analýzy však ukazujú, že tempo úbytku sa v posledných desaťročiach spomalilo, hoci strata stále pokračuje. Hlavnými dôvodmi sú urbanizácia, akvakultúra (najmä farmy kreviet), ťažba dreva, poľnohospodárstvo a turistický rozvoj. Tempo straty je alarmujúce: podľa údajov FAO sú mangrovy miznúcim ekosystémom rýchlejšie než dažďové pralesy.

Prečo sú mangrovy dôležité

Mangrovy sú nielen jedinečným ekosystémom, ale aj neoceniteľným prírodným spojencom ľudí a planéty. Hoci pokrývajú len zlomok svetových pobreží, ich prínosy sú nesmierne rozsiahle. Pôsobia ako prirodzené bariéry proti búrkam, ako zásobárne uhlíka dôležité pre stabilitu klímy, ako filtre vody a zároveň ako základ potravinovej bezpečnosti pre milióny ľudí.

Ochrana pobrežia pred búrkami a eróziou

Mangrovy sú prirodzenou „prvou líniou obrany“ proti búrkam. Husté spleti koreňov znižujú energiu vĺn a tlmia nárazy prílivov a cunami. Výskumy ukázali, že mangrovy dokážu znížiť výšku vĺn až o 66 % na vzdialenosti 100 metrov. Počas ničivého cunami v Indickom oceáne v roku 2004 zaznamenali dediny chránené mangrovovými pásmi výrazne nižšie škody a menší počet obetí.

Okrem búrkových prívalov chráni koreňový systém aj pred eroziou pobrežia, pretože stabilizuje sedimenty a bráni ich odplavovaniu. V mnohých oblastiach sa dnes mangrovy považujú za lacnejšiu a efektívnejšiu alternatívu k betónovým hrádzam a vlnolamom. Takú skrytú silu v sebe majú! 

Významné zásobárne CO₂ (blue carbon)

A to nie je všetko. Mangrovy patria medzi tzv. blue carbon ecosystems. Spolu s morskými trávnikmi a pralesmi rias ukladajú obrovské množstvo uhlíka. Priemerná hodnota uhlíka viazaného v mangrovoch je okolo 1 000 ton C/ha, čo je viac než trojnásobok oproti tropickým dažďovým pralesom.

Až 80 % tohto uhlíka sa nachádza v pôde a sedimentoch, ktoré fungujú ako dlhodobé zásobárne. Ak sú mangrovy zničené, tento uhlík sa rýchlo uvoľňuje späť do atmosféry a stáva sa významným zdrojom emisií. Podľa odhadov by strata všetkých mangrovov mohla viesť k uvoľneniu viac než 10 miliárd ton CO₂ .

Čistenie vody od sedimentov a nečistôt

Mangrovy fungujú ako prírodný filter. Ich korene zachytávajú sedimenty, živiny a dokonca aj ťažké kovy či mikroplasty. Vďaka tomu výrazne zlepšujú kvalitu vody a chránia priľahlé ekosystémy - najmä koralové útesy, ktoré sú veľmi citlivé na zakalenie a nadbytok živín .

Okrem sedimentov mangrovy prispievajú aj k biogeochemickým cyklom dusíka a fosforu, čím znižujú riziko eutrofizácie pobrežných vôd.

Podpora zdravých populácií rýb pre miestnych rybárov

Mangrovy sú aj kľúčovým prostredím pre životný cyklus mnohých druhov rýb a kôrovcov. Poskytujú im úkryt pred predátormi a bohatý zdroj potravy. Štúdie ukázali, že ryby žijúce v blízkosti mangrovov majú vyššie populačné hustoty a rýchlejší rast než tie z oblastí bez mangrovov.

Tento efekt sa premieta aj do ekonomiky. Hodnota rybolovu priamo závislého od mangrovov sa celosvetovo odhaduje na až 1,6 miliardy USD ročne (UNEP, 2014). V krajinách ako Mexiko, Filipíny či Mozambik sú prepojenia medzi zdravými mangrovmi a výnosmi z rybolovu zdokumentované desiatkami štúdií. Napriek tomu je však nevyhnutné, aby sa rybolov reguloval a mal svoje pravidlá. Prečo?

Mangrovy sú bezpečný úkryt pre mláďatá žralokov, rýb a rají

Jednou z najdôležitejších úloh mangrovov je ich funkcia škôlok pre mláďatá morských živočíchov. Vďaka plytkej vode, spleti koreňov a vysokému množstvu dostupnej potravy poskytujú ideálne podmienky pre rast a prežitie citlivých raných štádií života. Extrémne dôležité sú najmä pre žralokov a raje, ktoré potrebujú na svoje rozmnožovanie čas a bezpečné prostredie. Na rozdiel od väčšiny kostnatých rýb totiž dospievajú až po viacerých rokoch, majú dlhé tehotenstvá a produkujú len málo mláďat. Mnohé druhy žralokov dosahujú pohlavnú dospelosť až po 10 - 15 rokoch života a samice často rodia len niekoľko mláďat po 9-12 mesiacoch gravidity. Táto pomalá životná stratégia znamená, že každé bezpečné škôlkarske územie je pre ich prežitie kľúčové.

Čo je „nursery habitat“

Vedecká definícia mangrovovej škôlky vychádza z troch kritérií: 1, mláďatá sa v týchto oblastiach vyskytujú častejšie než inde, 2, ostávajú tu dlhšie obdobia, 3, miesto sa využíva opakovane počas viacerých rokov. Mangrovy tieto podmienky spĺňajú dokonale: kombinujú úkryt, potravu aj relatívne stabilné prostredie.

Mechanizmy prežitia

• Ochrana pred predátormi: Husté korene fungujú ako prirodzená bariéra, ktorá znižuje riziko, že mláďatá ulovia väčší predátori.

• Teplejšia voda: Plytké lagúny sa rýchlejšie prehrievajú, čo zrýchľuje metabolizmus a podporuje rýchlejší rast mláďat .

• Dostatok potravy: Mangrovy sú extrémne produktívne ekosystémy, kde sa drobné rybky a kôrovce stávajú ideálnou potravou pre rastúce žraloky a raje.

  
  

Dôkazy z terénu

• Bahamy - žralok citrónový (Negaprion brevirostris): Bimini je jednou z najviac preskúmaných žraločích škôlok na svete. Viac než 20 rokov výskumu ukázalo, že mláďatá sa pravidelne zdržiavajú v mangrovoch, pričom strata týchto biotopov viedla k výraznému poklesu populácie.

• Mexiko - kladivohlavý žralok (Sphyrna lewini): V Pacifickom pobreží Mexika sa gravidné samice vracajú do rovnakých estuárov a mangrovových oblastí, aby rodili mláďatá. Genetické štúdie potvrdili silnú filopatriu samíc k týmto miestam, čo znamená, že ochrana konkrétnych úsekov pobrežia je kľúčová pre prežitie populácií .

• Kapverdy - viacdruhové škôlky: V zátoke Sal Rei vedci zdokumentovali využívanie mangrovov mláďatami viacerých druhov žralokov, čo potvrdzuje, že ide o univerzálne „liahne oceánov“.

  
  

Každé zničené škôlkarske územie preto znamená dramatické oslabenie budúcich populácií. Ochrana mangrovov ako žraločích škôlok je jedným z najefektívnejších krokov v ochrane týchto ohrozených druhov.

Projekt AMOARA v San Blas (Mexiko)

Presne tento princíp stojí aj za iniciatívou AMOARA, ktorú rozvíja Blue Religion v oblasti San Blas, Nayarit. Miestne mangrovy a estuáre patria medzi kľúčové škôlky nielen pre mláďatá kladivohlavého žraloka (Sphyrna lewini), ale aj pre ďalšie druhy žralokov, rají a rýb. Región je známy aj intenzívnym lovom žraloka modrého (Prionace glauca) a ďalších druhov. Aj preto je ochrana týchto biotopov mimoriadne naliehavá: nejde len o zachovanie biodiverzity, ale aj o zastavenie nadmerného úlovku ohrozených druhov.

Projekt má tri piliere:

1. Vedecký výskum - v spolupráci s mexickými vedcami sa monitoruje využívanie mangrovov mláďatami žralokov a mapujú sa kritické úseky.

2. Spolupráca s miestnymi rybármi - namiesto konfliktu sa kladie dôraz na dialóg, keďže zdravé populácie rýb a žralokov znamenajú aj udržateľnejší rybolov.

3. Snaha o vyhlásenie chránených oblastí - cieľom je, aby sa San Blas stal oficiálne chránenou zónou, kde mangrovy ostanú bezpečným priestorom pre žraloky, raje aj ryby.

Tento prístup spája vedecké poznatky, komunitnú spoluprácu a praktickú ochranu, čo je najefektívnejšia cesta, ako ochrániť žraloky aj celé pobrežné ekosystémy.

Ochrana mangrovov = ochrana oceánov aj nás

Mangrovy sú malé veľkosťou, no obrovské významom. Chránia pobrežia pred búrkami, ukladajú obrovské zásoby uhlíka, čistia vodu a poskytujú živobytie miliónom ľudí. Zároveň sú jedinečnými škôlkami oceánov - bez nich by mláďatá žralokov, rají či rýb nemali bezpečné miesto na rast a dospievanie. Strata týchto ekosystémov znamená stratu ochrany pre ľudí aj pre oceánsku biodiverzitu. Vedecké dáta hovoria jasne: tam, kde mangrovy miznú, miznú aj žraločie škôlky, ryby a aj bezpečnosť pre miestne komunity. Udržme spoločne mangrovy nažive pre ďalšie generácie. 

________________________________________________________________________

Foto: Unsplash | Kristin Hoel, Mohmed Nazeeh, Timothy K.

Použité zdroje: 

Adame, M. et al. (2021). Future carbon emissions from global mangrove forest loss. Nature Communications.

Alongi, D.M. (2008). Mangrove forests: resilience, protection from tsunamis, and responses to global climate change. Estuarine, Coastal and Shelf Science.

Alongi, D.M. (2014). Carbon sequestration in mangrove forests. Carbon Management.

Barbier, E.B. et al. (2011). The value of estuarine and coastal ecosystem services. Ecological Monographs.

Bunting, P. et al. (2022). Global Mangrove Watch: Updated Mapping and Change Estimates.

Donato, D.C. et al. (2011). Mangroves among the most carbon-rich forests in the tropics. Nature Geoscience.

Doño, F. et al. (2022). Use of estuarine habitats by juvenile scalloped hammerhead sharks in the Mexican Pacific. PLOS ONE.

Duke, N. et al. (2007). A World Without Mangroves? Science.

FAO (2007). The World’s Mangroves 1980–2005.

Giri, C. et al. (2011). Status and distribution of mangrove forests of the world using earth observation satellite data. Global Ecology and Biogeography.

Goldberg, L. et al. (2020). Global declines in human-driven mangrove loss. Nature Communications.

Heithaus, M.R. (2007). Nursery areas as essential shark habitats: a theoretical perspective. American Fisheries Society Symposium.

Heupel, M.R., Carlson, J.K., & Simpfendorfer, C.A. (2007). Shark nursery areas: concepts, definition, characterization and assumptions. Marine Ecology Progress Series.

Heupel, M.R. & Simpfendorfer, C.A. (2011). Importance of shark nursery areas for population dynamics. Journal of Fish Biology.

Jennings, D.E. et al. (2008). Effects of habitat loss on lemon shark populations at Bimini, Bahamas. Biological Conservation.

Kathiresan, K. & Rajendran, N. (2005). Coastal mangrove forests mitigated tsunami. Estuarine, Coastal and Shelf Science.

Kristensen, E. et al. (2008). Organic carbon dynamics in mangrove ecosystems. Aquatic Botany.

Leeney, R.H. et al. (2023). First evidence of multi-species shark nursery in Cape Verde. Frontiers in Marine Science.

Mazda, Y. et al. (1997). Wave reduction in a mangrove forest dominated by Sonneratia sp. Wetlands Ecology and Management.

Morrissey, J.F. & Gruber, S.H. (1993). Habitat selection by juvenile lemon sharks. Copeia.

Mumby, P.J. et al. (2004). Mangroves enhance the biomass of coral reef fish communities. Nature.

Nagelkerken, I. et al. (2008). The habitat function of mangroves for terrestrial and marine fauna: a review. Aquatic Botany.

Nazario-Yepiz, N. et al. (2022). Philopatry and population connectivity of scalloped hammerhead sharks in the Mexican Pacific. Hydrobiologia.

Pendleton, L. et al. (2012). Estimating global “blue carbon” emissions from conversion and degradation of vegetated coastal ecosystems. PLoS ONE.

Simpfendorfer, C.A. & Milward, N.E. (1993). Utilization of a tropical bay as a nursery area by sharks. Environmental Biology of Fishes.

Spalding, M. et al. (2010). World Atlas of Mangroves.

Tam, N.F.Y. & Wong, Y.S. (1999). Mangrove soils as sinks for wastewater-borne pollutants. Hydrobiologia.

UNEP (2014). The importance of mangroves to people: A call to action.

Valiela, I. et al. (2001). Mangrove Forests: One of the World’s Threatened Major Tropical Environments. BioScience.