Oceány Mexika: Ochrana života pod hladinou

S pobrežiami tiahnucimi sa pozdĺž Tichého oceánu aj Mexického zálivu je morský svet Mexika pestrou mozaikou života. Pod takmer 3,2 milióna štvorcových kilometrov oceánskeho územia sa ukrýva jedinečný ekosystém – od majestátnych migrácií veľrýb až po pulzujúce koralové útesy. No spolu s týmto prírodným bohatstvom prichádza aj zásadná zodpovednosť: zachovať zdravie týchto vôd pre budúce generácie. Ako teda Mexiko chráni svoje oceány a aké výzvy prináša hľadanie rovnováhy medzi ochranou prírody a ekonomickými potrebami?

V tomto článku sa pozrieme na to, ako Mexiko chráni svoje oceány – zameriame sa na morské chránené oblasti (MPA), úsilie o ochranu ohrozených druhov, ako sú žraloky, a na medzinárodné dohody, ktoré tieto iniciatívy podporujú. Ochrana morí je však úzko prepojená s rybárskym sektorom, ktorý zohráva významnú úlohu v mexickej ekonomike. Preto sa budeme venovať aj tomu, aký význam má rybárstvo pre Mexiko a aké zložité je hľadať rovnováhu medzi ochranou prírody a ekonomickými záujmami.

Od pestrých koralových útesov Karibiku až po živinami bohaté prúdy Tichého oceánu – rozmanité mexické vody sú domovom nespočetného množstva druhov, z ktorých niektoré sa nenachádzajú nikde inde na svete. Mexické morské prostredie ukrýva jedinečnú kombináciu biodiverzity, akú možno nájsť len na málo miestach planéty – málokde sa dá stretnúť veľryby, žraloky, manty, marlínov a iné veľké živočíchy, a zároveň aj pulzujúce koralové útesy plné farebných rýb. Táto neuveriteľná druhová rozmanitosť robí mexické morské oblasti mimoriadne dôležitými – a to ako pre globálne ochranárske úsilie, tak aj pre miestne komunity, ktoré sú od nich závislé.

Ide o veľa – a pre zdravú budúcnosť našich oceánov je nevyhnutné, aby Mexiko našlo rovnováhu medzi ľudskou činnosťou a ochranou prírody. Ako Mexiko pristupuje k globálnym ochranárskym cieľom, vrátane iniciatívy "30×30" a ochrany ohrozených druhov? A ako sa vyrovnáva s často protichodnou rovnováhou medzi oblasťami, ktoré sú s ochranou úzko prepojené – ako rybárstvo či cestovný ruch?

Bohatstvo mexických vôd vyráža dych.

Morské chránené oblasti Mexika

Poďme sa najprv pozrieť na to, aké konkrétne kroky Mexiko už podniklo na ochranu svojich vôd. Ako si stojí pri napĺňaní globálneho cieľa 30×30 – záväzku, že do roku 2030 bude chránených 30 % svetových oceánov? Tento cieľ má chrániť morské ekosystémy, zastaviť úbytok biodiverzity, posilniť odolnosť voči klimatickým zmenám a zároveň podporiť život v pobrežných komunitách.

Podľa Marine Protection Atlas má Mexiko v súčasnosti úplne alebo vysoko chránené morské oblasti (MPA) s rozlohou 148 733 km², čo predstavuje 4,7 % jeho celkového morského územia. Hoci celková plocha MPA pokrýva približne 20 % mexických vôd, pre naše ochranárske úsilie je kľúčové zdôrazniť význam práve úplne a vysoko chránených oblastí. Nie všetky chránené územia sú totiž rovnako účinné – len tie, ktoré sú zavedené a dodržiavané v plnom rozsahu, prinášajú skutočný efekt. Viaceré výskumy potvrdzujú, že najväčší prínos pre ochranu prírody majú oblasti s najprísnejším režimom, zatiaľ čo zóny s voľnejšími pravidlami a vyššou ľudskou aktivitou poskytujú podstatne menšiu ochranu. Úplne a vysoko chránené oblasti sú časti pobrežného alebo morského prostredia, kde sú činnosti ako rybolov, ťažba nerastov či ťažba ropy a plynu výrazne obmedzené alebo úplne zakázané.

Mexiko má celkovo 87 morských chránených oblastí, no podľa vyššie uvedenej definície iba jedna z nich spadá do kategórie úplne alebo vysoko chránenej. Je ňou Národný park Revillagigedo – najväčšia morská chránená oblasť v celej Severnej Amerike. Tento jediný park zaberá 148 644 km², čo predstavuje až 99 % všetkých vysoko chránených morských území Mexika.

Leží pri západnom pobreží Mexika a v roku 2017 získal štatút národného parku, čím sa rozšírila jeho dovtedajšia ochrana ako biosférickej rezervácie. Vyhlásenie Revillagigeda za no-take zónu – teda oblasť, kde je úplne zakázaný rybolov a akákoľvek ťažba – z neho spravilo jednu z najväčších úplne chránených morských rezervácií na svete (13. miesto podľa rozlohy). Park má kľúčový význam pre ochranu morskej biodiverzity a veľkých druhov živočíchov, najmä pelagických druhov, medzi ktorými majú významné miesto aj žraloky.

Národný park Revillagigedo – oblasť okolo ostrovov Socorro, Roca Partida, Clarión a San Benedicto

Keďže park vznikol v roku 2017, vedci už stihli analyzovať výzvy, ktorým čelí rybársky sektor, aj prínosy, ktoré prináša samotná chránená oblasť – a práve tento konflikt sa často používa ako argument proti vytváraniu nových MPA. Zaujímavé je, že štúdia z roku 2023 ukázala, že zákaz rybolovu v rezervácii nielen prospieva morskému životu v parku, ale zároveň nijako negatívne neovplyvnil schopnosť komerčných rybárskych lodí nájsť a uloviť ryby. Celú štúdiu nájdete v Science Advances TU.

Tieto zistenia sú obzvlášť dôležité vzhľadom na pretrvávajúce obavy a argumenty komerčného rybárskeho priemyslu proti zónam s úplným zákazom ťažby. Výsledky totiž potvrdzujú, že rybárstvo a ochrana oceánov si navzájom neodporujú – práve naopak, MPA môžu zlepšiť stav okolitých lovísk tým, že poskytujú útočisko veľkým samiciam rýb, ktoré produkujú najviac ikier.

Úloha CITES pri ochrane morských druho  

Popri vytváraní morských chránených oblastí je ďalším kľúčovým nástrojom ochrany morí regulácia obchodu s vybranými druhmi. So zvyšujúcimi sa obavami o udržateľnosť lovu žralokov a s preukázaným úbytkom mnohých druhov v dôsledku nadmerného rybolovu sa regulačná ochrana stáva nevyhnutnou. Podľa mexickej legislatívy sú chránené len žralok obrovský, žralok biely a žralok veľkoústy – a teda sa nesmú loviť. Ochranu majú najmä pre svoj veľký turistický význam.

Jednou z najdôležitejších medzinárodných dohôd, ktorá posilňuje záväzok chrániť oceány, je CITES – Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zohráva významnú úlohu pri ochrane morských druhov, najmä tých, ktorým hrozí vysoké riziko z dôvodu nadmerného lovu a nelegálneho obchodu. Pre morské druhy žijúce v mexických vodách to znamená silnejšiu ochranu pre druhy ohrozené vysokým dopytom na svetových trhoch – vrátane viacerých druhov žralokov, rají a morských korytnačiek.

Žraloky a raje: Priorita v mexických vodách

Žraloky a raje sú obzvlášť zraniteľné pre pomalé rozmnožovanie mnohých druhov, čo ich robí mimoriadne náchylnými na nadmerný lov. Dopyt po produktoch, ako sú žraločie plutvy či žiabrové platničky rají, ktoré sa v zahraničí často využívajú v tradičnej medicíne alebo gastronómii, predstavuje vážne riziko. Vďaka dodržiavaniu dohody CITES Mexiko obmedzuje legálny obchod s týmito druhmi a zabezpečuje, aby prebiehal v súlade s pravidlami, ktoré majú zabrániť ďalšiemu úbytku populácií.

Napriek ochrane, ktorú CITES poskytuje, je presadzovanie týchto pravidiel v mexických vodách aj mimo nich nesmierne náročné. Vysoký dopyt po žraločích produktoch, nelegálny obchod, problémy s identifikáciou druhov, obmedzené kapacity na kontrolu a vedľajší úlovok sú faktory, ktoré presadzovanie CITES v mexických vodách výrazne komplikujú.

Nelegálny obchod so žraločími plutvami a časťami tiel rají je naďalej rozšírený – vysoké ceny poháňajú čierny trh a sťažujú úradom možnosť zachytiť zásielky. Situáciu ešte komplikuje fakt, že colníci a kontrolné orgány často nemajú dostatok zdrojov ani školenia na to, aby dokázali medzi veľkým množstvom spracovaných častí presne určiť konkrétne druhy žralokov a rají. Obmedzené kapacity na monitorovanie rozsiahlych vôd ešte viac sťažujú presadzovanie pravidiel, pričom vedľajší úlovok – veľká hrozba pre nelovené druhy – zostáva vo veľkej miere neriešený.

Aby Mexiko a ďalšie krajiny mohli naplno využiť ochranu, ktorú CITES poskytuje, musia investovať do účinnejších kontrolných opatrení, zlepšiť identifikáciu druhov pri colných kontrolách a spolupracovať na regionálnych iniciatívach zameraných na obmedzenie nelegálneho obchodu.

Rybárske regulácie na národnej úrovni: Sezónny zákaz lovu žralokov

Na národnej úrovni zaviedlo Mexiko viacero politík riadenia rybolovu s cieľom chrániť morský život a podporovať udržateľné rybárske praktiky. Jedným z hlavných nástrojov na ochranu zraniteľných druhov, vrátane žralokov a rají, je tzv. „veda period“ – obdobie sezónneho zákazu lovu, ktoré sa stanovuje podľa rozmnožovacích cyklov jednotlivých druhov. Tieto uzávery majú zabrániť lovu počas kľúčových období rozmnožovania a rastu mláďat, čím dávajú populáciám šancu obnoviť sa a znižujú riziko ich nadmerného využívania.

Lov žralokov je v mexických vodách zakázaný v týchto obdobiach:

• 1. máj – 31. júl: Tichý oceán a Kalifornský záliv – oblasti Baja California, Baja California Sur, Sinaloa, Nayarit, Jalisco, Colima, Michoacán, Guerrero, Oaxaca, Chiapas

• 1. máj – 30. jún: štáty Tamaulipas, Veracruz a Quintana Roo

• 15. máj – 15. jún a 1. – 29. august: štáty Tabasco, Yucatán a Campeche

  
  

Niekoľko národných zákonov reguluje aj samotný rybársky sektor. Pokiaľ ide o lov žralokov a rají, rybolov je zakázaný v oblastiach, ako sú zátoky a ústia riek – teda v miestach, ktoré predstavujú kritické biotopy pre rôzne druhy. Okrem toho je regulované alebo obmedzené používanie niektorých typov rybárskeho náradia, napríklad určitých druhov sietí, aby sa znížil vedľajší úlovok a negatívny dopad na životné prostredie.

Účinný monitoring a presadzovanie týchto pravidiel však zostávajú veľkou výzvou. Hoci zákon určuje, že za dohľad nad dodržiavaním, kontrolami a udeľovaním sankcií za nelegálny lov je zodpovedná CONAPESCA (Národná komisia pre akvakultúru a rybolov), tieto snahy často narážajú na nedostatok zdrojov a nízku frekvenciu kontrol. Problém tak nespočíva v nedostatku ochranárskych zákonov, ale v ich presadzovaní. Situáciu navyše komplikuje fakt, že mnohé pobrežné komunity sú na rybolove existenčne závislé a často nemajú iné reálne možnosti obživy. Táto závislosť môže viesť k neudržateľným praktikám, keď ľudia lovia napriek právnym obmedzeniam, aby pokryli svoje okamžité potreby. Posilnenie presadzovania pravidiel a podpora miestnych komunít pri hľadaní udržateľných zdrojov príjmov sú preto kľúčové pre účinnú ochranu morí v Mexiku.

Hľadanie rovnováhy medzi ochranou prírody a potrebami komunít

Ochrana morského života, najmä zraniteľných druhov ako žraloky a raje, je kľúčová pre udržanie zdravia oceánov. Realitou však je, že mnohé pobrežné komunity sú na rybolove existenčne závislé – či už ako na hlavnom zdroji príjmu, alebo potravín. Pre tieto komunity môžu náhle obmedzenia rybolovu znamenať vážne ekonomické ťažkosti, obzvlášť ak majú len málo alternatív na zabezpečenie obživy. Preto je nevyhnutné hľadať riešenia, ktoré ochránia morskú biodiverzitu a zároveň budú rešpektovať a podporovať ekonomické potreby týchto komunít.

Sľubnou cestou je zapojenie miestnych obyvateľov priamo do ochranárskych aktivít. Projekty vedené komunitami, v ktorých sa miestni aktívne podieľajú na správe morských zdrojov a monitorovaní stavu druhov, prinášajú výsledky – podporujú pocit zodpovednosti a zároveň vytvárajú príjem. Spolupráce medzi ochranárskymi organizáciami a rybárskymi družstvami môžu priniesť alternatívne zdroje príjmu prostredníctvom udržateľných postupov alebo turizmu. Zodpovedný ekoturizmus – napríklad pozorovanie žralokov či sprevádzané šnorchlovanie – prináša príjem, ktorý si cení živý a prosperujúci morský život, a mení oceánske ekosystémy na cenný prínos pre miestne komunity.

Dosiahnuť túto rovnováhu je náročné, pretože si vyžaduje prispôsobenie politík miestnym podmienkam, budovanie dôvery a investície do dlhodobého posilňovania kapacít v oblasti ochrany prírody. Kľúčom je vytvoriť inkluzívny prístup, ktorý bude prínosom pre morské druhy aj pre ľudí, ktorí sú od nich závislí.